Školstvo v Čajkove

V Čajkovských zápisniciach z roku 1680 sa uvádza meno učiteľa a notára Michala Ujfalušiho, ktorý tieto zápisnice spisoval. Kanonická vizitácia (zápisnica písaná pri cirkevných návštevách) z roku 1690 svedčí, že Čajkov v tom čase školu mal, v zápisnici sa spomína kantor, ktorý popri kantorstve deti aj vyučoval. Vo vizitácii z roku 1713 je zaznamenané, že rechtor čajkovskej školy Matej Chováth chodil do gymnázia a jeho plat je 66 snopov žita od sedliackej usadlosti a 33 snopov od želiarov. Od iných 6 denárov, od obce za rôzne ustávanie 2 zlaté a od farára zato, že mu konsipáciu zberal 5 saputí žita.

Zápisnica z cirkevnej vizitácie z roku 1779 spomína kantora Jura Lalucha, ktorý mal 28 rokov a rozprával dobre po latinsky a slovensky. V tejto kanonickej vizitácii je opísaná aj školská budova, v ktorej je jedna murovaná a jedna z dreva postavená miestnosť, jedna kuchyňa a jedna chodba do dvora. Táto škola stála uprostred dediny, za terajším kostolom. Dvakrát zhorela a to v r. 1753 a v r. 1850. Po druhom požiari už ju na tom istom mieste nepostavili, ale obec kúpila v roku 1872 tzv. župný dom, v ktorom boli predtým aj vojenské jazdecké kasárne. Tento dala prestavať na školu. Nevýhodou budovy bola jej veľká vzdialenosť od centra obce. V budove sa nachádzalo 9 izieb v dobrom stave, veľká pivnica a priestranný dvor. Vybavenie triedy „ je znesiteľné“, ale knižnicu a telocvičnú plochu škola nemá. Zriaďovateľom školy bola rímsko – katolícka cirkevná obec. Táto škola sa nachádzala v južnej časti obce, v mieste, kde je dnes autobusová čakáreň. V tejto budove sa vyučovalo až do postavenia modernej budovy v r. 1912 za kostolom.

Čajkovská škola bola do r. 1905/1906 cirkevná, do školského roku 1911/1912 obecná. Snahy obecného výboru mať v obci štátnu školu, začali napĺňať už od r. 1909. Obec musela vystavať novú budovu školy, ktorú projektoval a postavil Leopold Berger, podnikateľ z Levíc. Stavebné náklady činili 40428,96 korún. Vyučovať v nej sa začalo 15. septembra 1912., už ako v trojtriednej štátnej ľudovej škole.

V novej budove boli tri triedy a tri učiteľské byty, spolu 6 miestností. Cez vojnové roky 1914 – 1918, ako inde, tak aj v Čajkove, sa riadne nevyučovalo. Počas vpádu boľševikov (Maďarská republika rád) bolo zariadenie zničené. V prvých rokoch štátnej školy a najmä v čase vypuknutia prvej svetovej vojny r. 1914 bola dochádzka slabá. Príčinou toho bola nielen vojna, ale aj silné slovakizačné snahy nového farára Jozef Nováka, ktorý mal veľký vplyv na občanov. Otvorene a ostro vystúpil proti vyučovaniu v maďarskom jazyku na škole a hlavne proti učiteľovi Henrikovi Geröfimu.

Roky 1919 – 1945

V roku 1923 bola škola zariadená všetkými modernými prostriedkami, v tomto čase sa na okolí stala najvzornejšou. V roku 1924 budovu ohradili a záhrada i dvor boli vysadené stromami. V r. 1927 zriadili pred školou ihrisko. Počet žiakov sa pohyboval od 140 – 180. Roky 1919 – 1920 priniesli zmeny aj do našej obce. Po 1. svetovej vojne sa slovenčina stala štátnym jazykom v ČSR. Už v septembri r. 1919 bolo zakázané používať všetky bývalé maďarsky tlačené tlačivá, knihy, úradné spisy.

Kronika uvádza, že pri škole bol 22. 11. 1921 založený „Náukobeh“ pre dospelých a ukončil sa 21. 3. 1922 pod vedením učiteľa Ryboviča a Geröfiho. Roku 1922 nastúpil na školu Pavel Huljak, ktorý hneď prevzal aj správu školy. Na škole pôsobil 3-členný učiteľský zbor: P. Huljak, Ľ. Regéczyová a A. Abrahám, ktorí sa svojou prácou stali šíriteľmi kultúry v Čajkove. V roku 1923 bola škola zariadená modernými prostriedkami, v tomto čase sa na okolí stala najvzornejšou.

Po voľbách do okresnej župy r. 1924 sa do popredia dostáva Slovenská strana ľudová, ktorá ovplyvnila politický a hospodársky vývoj v obci. Táto neblahá situácia zachvátila kultúrne ustanovizne a to predovšetkým školu. „Ľudáci“ nechceli uznať české články v čítankách a školu ignorovali.

V roku 1924 budovu ohradili a záhrada i dvor boli vysadené stromami. V r. 1927 zriadili pred školou ihrisko. Počet žiakov sa pohyboval od 140 – 180. R. 1928 zo školy odchádza učiteľ Abrahám, ktorý bol priekopníkom v technike, v kultúrnom živote a v poľnohospodárstve. Prvý uvádza rádioprijímač, premietací prístroj, sejačky, technické obrábanie pôdy, fotoaparát a i.

Koncom júna 1941 na vlastnú žiadosť odchádza do dôchodku správca školy Pavel Huljak, ktorý na škole pôsobil od mája 1922.

Pavel Huljak sa narodil 25. januára 1881 v Tekovskej Novej Vsi (teraz Nová Dedina), kde bol jeho otec učiteľom. Študoval na bývalom piaristickom gymnáziu a Učiteľskom ústave v Leviciach. Ako učiteľ pôsobil na školách v Rikynčiciach, Pečeniciach, Gondove (predtým Šalmoš), v Čižovej na Zakarpatskej Ukrajine a medzi Slovákmi v Maďarskuv dedine Piliš Sz. László a napokon v Čajkove. V roku 1945 po odchode z Čajkove sa stal riaditeľom múzea v Leviciach kde pôsobil až do svojej smrti. Zomrel 29. 10. 1958 v nemocnici v Leviciach. Je pochovaný na cintoríne v Leviciach. Bol veľmi silnou a rozvinutou osobnosťou presahujúcou rámec postavenia a poslania dedinského učiteľa. Okolo seba rozosieval láskavú múdrosť, snažiac sa vštepiť deťom, ale aj všetkým ľuďom záujem o celkové pozdvihnutie materiálnej a duchovnej úrovne dedinského človeka. Bol nielen učiteľom, ale aj bádateľom typu Kmeťa a Holubyho, ktorí s vášnivým zápalom rozosievali okolo seba záujem o vedu a vlastivedu, aj keď sami nemali zvláštnej vedeckej kvalifikácie. Jeho meno zostane navždy späté s históriou našej obce.

Ďalším riaditeľom školy sa stal Jozef Schwarz, síce dobrý učiteľ, ale oddaný fašizmu. V roku 1943 bol odvolaný a na jeho miesto bola menovaná Irena Kalinová, ktorá spolu s učiteľkou Barborou Chrenovou v tomto ťažkom vojnovom období viedla školu. Dňa 13. 8. 1943 nastúpil ako riaditeľ na školu Jozef Laluch, ktorý úspešne kráčal v šľapajách svojich predchodcov. 19. 8. 1944 vypuklo SNP, bola vyhlásená mobilizácia. Tieto udalosti zasiahli aj našu obec, dňa 8. 9. 1944 sa prerušil normálny život, žiaci nepokračovali v školskej dochádzke.

V čajkovskej škole pôsobili nasledovní kantori a rechtori: Matej Chorváth (1713), Juraj Lalucha (1779), Ján Pospíšil (1782 – 1787), Ján Lacko (1789 – 1790), František Kobot (1793 – 1795), Pavel bartoš (1796 – 1797), Ján Luch (1798 – 1799), Matej Školník (1799-1800), Štefan Povora (1802 – 1815), Joachym Beran (1816 – 1819), Ján Krastina (1819 – 1826), Ján Karátsonyi (1827 – 1846), Ján Melichárik ( 1846 – 1879), Béla Kopasz (1879 – 1882), Ján Hlaványi (1882 – 1886), Ján Nyitray (1886 – 1887), Ján Maaányi (1887 – 1892), Henrik Geröfi (1892 – 1912), Mária Šimráková (1905 – 1908), Béla Hayer (1908 – 1912), Etelka Besaneková (1912 – 1916), Štefan Práger (1914 – 1917), Ľudovika Regécziová (1916), Gejza Uherecký (1918 – 1919), Elena Kamodiová (1919 – 1921), Štefan Rybovič (1921 – 1922), Pavel Huljak (1922 – 1941), Adam Abrahám (1922 – 1928), Žofia Poljaková (1924 – 1926), Elena Chmelíková (1926), Irena Kalinová (1931 – 1950), Jozef Sitár (1932), Július Laluch (1943 – 1946).

Roky 1945 – 1959

Významným medzníkom v našej obci bolo r. 1946 zriadenie Štátnej meštianskej školy v Čajkove, do ktorej od 1. 9. 1946 dochádzali žiaci z týchto okolitých obcí: Rybník nad Hronom, Nová Dedina, Šalmoš a Hronské Kosihy. Keďže v starej budove nebolo dostatok miesta, šesť tried sa vyučovalo v súkromných domoch. Na škole vyučovali: Pavel Adam – riaditeľ, Mária Adamová, Pavel Lasab, Magda Lepeňová, Magda Solčanská a Hilda Uškertová – učitelia.

Dňa 23. 7. 1948 Povereníctvo školstva a osvety premenilo prvé tri triedy a dve pobočky Štátnej meštianskej školy v Čajkove na Strednú školu v Čajkove, ktorú navštevovali žiaci z okolitých obcí.

V povojnových rokoch pod výchovno-vyučovacím vplyvom obvodnej meštianskej školy sa do popredia obce dostáva nová inteligencia. Dobrou osvetovou prácou v úzkej spolupráci s MNV sa učiteľský zbor v Čajkove stáva priekopníkom novej kultúry. Vďaka učiteľovi Pavlovi Lasabovi ožíva divadelný mládežnícky krúžok, spevácky zbor a dychová hudba. Ďalší člen zboru Ľudovít Milrád organizuje v obci telovýchovnú jednotu Sokol s viacerými krúžkami. Buduje sa nové ihrisko za pomoci celej obce.

V novodobej meštianskej škole sa od jej založenia vystriedalo veľa učiteľov, ktorí nemalým dielom prispeli k riadeniu obce, k rozvoju telesnej výchovy. Spomeňme niektorých: Pavel Adam, riad. školy (1946 – 1953), Pavel Lasab, učiteľ (1945 – 1949), Ľudovít Milrád, učiteľ (1947 – 1947), Michal Herz, riaditeľ (1953 – 1955), Arpád Šimon, riaditeľ (1955-1957).

V roku 1959 zakladá zanietený učiteľ piateho ročníka Lukáč Kúdeľa mandolínový súbor, zložený zo žiakov 5. – 8. ročníka. Deti mali vlastné hudobné nástroje (mandolíny, mandoly, gitary, husle, basu, harmoniky). Súbor sa postupne rozrástol až na 39 členov (hudobníci a speváčky). Súbor bol neodmysliteľnou súčasťou školských slávností, majálesov, účinkoval na mnohých súťažiach umeleckej tvorivosti, vyhral viackrát krajské kolo tejto súťaže a vystupoval aj v televízii.

V januári 1952 po návrate z vojenskej základnej služby, prichádza do Čajkova absolvent učiteľskej akadémie v Leviciach Andrej Chudoba, rodák zo Zajačej doliny. Jeho učiteľská kariéra v Čajkove trvala necelé dva mesiace.

Nová škola

S výstavbou novej základnej deväťročnej školy sa začalo v auguste 1959. Stavali ju Pozemné stavby Nitra. Slávnostné otvorenie školského roka 1961/62 sa uskutočnilo 1. 9. 1961 ešte na dvore starej školskej budovy, po odstránení kolaudačných závad 11. 9. 1961 bola škola s dvojbytovkou odovzdaná do užívania.

1. – 3. ročník sa vyučoval v starej budove školy, 4. – 9. ročník v novej budove a triedy v súkromných domoch sa zrušili. Nová budova školy mala desať tried, dielňu, šatne, kabinety, zborovňu pre učiteľov, pracovňu pre riaditeľa a klubovňu. V budove bol zavedený školský rozhlas, telefón, ústredné kúrenie.

V školskom roku 1960/61 po prvýkrát v histórii školstva dostali žiaci zdarma učebnice a školské potreby. Školu navštevovalo 318 žiakov z Čajkova, Hronských Kosíh a Podlužian. Na škole vyučovalo 15 učiteľov, riaditeľom školy bol Ján Teliar, zástupcom riaditeľa bol Ján Andor.

Od 2. 4. do 29. 4. 1962 bol v škole na študijnom pobyte Vladimír Ferko, zástupca šéfredaktora denníka Smena, ktorý čerpal námet z prostredia čajkovskej školy, dediny a okolia pre knihu Červený delfín. Knihu vydalo vydavateľstvo Mladé letá v Bratislave v roku 1964. Autor si za hrdinov knihy vybral starších žiakov Jozefa Kúdeľu, Jána Uhnáka, Jaromíra Murániho a Floriána Murániho.

Deti boli povinne organizované v pionierskej organizácii, ktorá bola v Čajkove založená 21. 12. 1954. V prvých ročníkoch sa organizovali ako tzv. iskry. Tretiaci každoročne skladali sľub pionierov. Na slávnostné príležitosti sa obliekali do pionierskej rovnošaty. Sľub chodili skladať na pamätné miesta do najbližšieho okolia, ba i na Slavín do Bratislavy. Na škole sa od 4. ročníka povinne vyučoval cudzí jazyk – ruština. Veľkým prínosom pre vzdelanie detí v škole bolo vyučovanie nemeckého jazyka. Do školy sa chodilo i v sobotu. Školský rok každoročne svojim slávnostným príhovorom otváral riaditeľ školy na nádvorí.

Od školského roka 1982/83 sa zmenil názov školy na Základnú školu v Čajkove. Z deväťročnej dochádzky sa prešlo na osemročnú. V roku 1988 sa uskutočnila väčšia údržba školy a to oprava strechy, maľovanie školy.

Ďalšie zmeny v škole boli od roku 1989/90. V prvom ročníku sa žiaci neklasifikujú, hodnotia sa ústne. Výrazné zmeny v školstve sa udiali po novembri 1989, kedy došlo k zmenám v našom spoločenskom a politickom živote. Menia sa pracovné plány školy, učebné osnovy a postupne prichádzajú do školy aj nové učebnice. Prestáva sa vyučovať ruský jazyk, žiaci sa od 5. ročníka učia anglický jazyk.

Učitelia so žiakmi pripravili celý rad exkurzií a výletov do historických miest na Slovensku – Bratislavy, Modry, Hurbanova, Trenčína, na Bradlo, do Uhrovca, do Banskej Štiavnice, B. Bystrice, Tajova, Kremnice, Zvolena, Nitry, Tekovského múzea v Leviciach atď. Viackrát do roka navštívia so žiakmi divadelné predstavenie v Nitre, vo Zvolene a v Leviciach.

Žiaci 6. ročníka sa každoročne zúčastňujú plaveckého výcviku, na termálnom kúpalisku Magrita – Ilona, v posledných rokoch v Štúrove. Siedmaci absolvujú lyžiarsky kurz, prvýkrát sa uskutočnil v školskom roku 1966/67. V škole pracoval celý rad záujmových krúžkov: fotografický, poľovnícky, strelecký, stolnotenisový, výtvarný, modelársky, ochrana prírody, zdravotnícky, šachový, turistický.

30. októbra 1997 v rámci plynofikácie obce bol do plynofikovanej kotolne školy zavedený zemný plyn, zlepšilo sa temperovanie tried.

Od školského roku 1999/2000 je uzákonená povinná deväťročná školská dochádzka.

V škole sa doteraz vystriedalo 74 pedagogických zamestnancov. Viac ako 30 rokov na škole učili: Marta Junóová (1960-2000), Mária Uhnáková (1960-1999), Elena Švecová – Mesiariková (1956 – 1990, Eva Horáková (1958 – 1984), Mária Harmadyová (1963 – 2000). Viac ako 20 rokov na škole pôsobili Júlia Lobpreisová, Anna Šebová, Mária Cícerová a Július Žúbor.

Riaditeľom, ktorý sa významne zapísal do rozvoja školstva a kultúry v Čajkove bol čajkovský rodák, veľký lokálpatriot Cyril Nichta.

Riaditelia školy od jej vzniku 1961/62:

Ján Teliar – pôsobil na škole od roku 1958 do roku 1964

Miloslav Mráz z Bátoviec, od r. 1964 – 1965

Cyril Nichta z Čajkova, od r. 1965 do r. 1798, zomrel v júni roku 1985

Július Žúbor z Tlmáč – Lipníka, od r. 1978 do r. 1991, od 1. 9. 1992 zástupca riad. školy, výchovný poradca. Od 1.7. 2004 opäť riaditeľ školy.

Mária Cícerová z Čajkova, od roku 1991 do roku 2004,

od roku 2005 do 2014 opäť Július Žúbor z Tlmáč, 

od roku 2014 PaedDr. Alena Miškovičová.