Jeseň, toto krásne tajomné, farebné ročné obdobie, častokrát zrána potiahnuté hmlou, pripomína „človeka so zašlým vekom“ - so spomienkami a životnými skúsenosťami ako pestrofarebné jesenné lístie. Pohľad späť je niekedy hmlistý... No to, čo z ľudských životov Boh vykresal ku sklonku života, je neporovnateľne vzácnejšie majstrovské dielo, ako to, kým boli pred tým. Hovorí sa, že práve vďaka každému jednému krôčiku, ktorým sa posúvame vpred, my, vykresané a obrusované umelecké diela – ľudia – môžeme obohatiť ostatných, podávať skúsenosti a múdrosti ďalej, vediac, že nám to už nikto vezme.
Tak ako po lete prichádza jeseň, tak aj v živote človeka mladosť pominie a vystrieda ju staroba. Prichádza nenápadne, pomaly a nedá sa jej vyhnúť. Je to mesiac, kedy nielen staršia generácia vníma vlastný vek a obhliada sa v spomienkach do zapísaných stránok knihy života, ale aj mladšia generácia si väčšmi uvedomuje pevné miesto, ktoré v ich živote zaslúžene patrí starým rodičom. Úcta k človeku je veľmi dôležitá a nielen v tomto mesiaci. Je prejavom slušnosti človeka a mala by byť súčasťou každého z nás.
Dňa 26.októbra sme organizovali v budove ZŠ posedenie so starými rodičmi. Na základe pozvánky s návratkami sa prihlásilo 114 starých rodičov. Všetci prijali pozvanie s vedomím tešiť sa, dopriať si pár nezabudnuteľných okamihov v prítomnosti svojich najmilších. Deti MŠ a žiaci ZŠ pripravili s pani učiteľkami kultúrny program plný piesní, básní a tancov s poďakovaním za všetko krásne a dobré, čo pre svoje vnúčatká urobili a v budúcnosti ešte urobia. I pani učiteľky prejavili vďaku tým, že napiekli domáce koláčiky i pagáčiky.
Prajeme všetkým starým rodičom pevné zdravie, veselú myseľ, veľa úsmevu, elánu a radosti zo života. Roky, ktoré majú pred sebou, aby prežili obklopení láskou a pozornosťou svojich najbližších. Nech sú dni ich zrelého veku preteplené vďačnosťou nás všetkých. Nech je pre nich jeseň života plná farieb, z ktorých každá bude znamenať jedno krásne prežité obdobie ich života.
PaedDr. Alena Miškovičová
